Aby som sa však nedopustil zavádzania, musím priznať, že to nebudú recenzie na päť osobitných hier. 54321 je hra, ktorej názov je skratka: päť hier v štyroch, troch a dvoch rozmeroch prejedného hráča. Ide o zbierku piatich klasických logických hier, no vtip je práve v rozšírení hracieho poľa z jednoduchých dvoch rozmerov (papier, monitor) do viacerých.
Po spustení nás privíta pekne spravené hlavné menu, kde si môžeme vybrať jednu zo spomínaných piatich hier, alebo hru ukončiť. Na výber sú hry: Flip Flop, Bomb Squad, Maze Runner, Peg Jumper a Tile Slider. Celková grafika hry je pekne nakreslená a príjemná. Na druhú stranu je hra dosť chudobná na zvuky.
Po výbere samotnej hry sa obrazovka rozdelí na dve časti. V ľavej štvorcovej časti je samotné hracie pole príslušnej hry, vo zvyšku obrazovky sú tlačidlá pre výber počtu rozmerov, v ktorých chceme hrať, obtiažnosti, a môžeme si aj nastaviť „wrapovanie“ (prechádzanie) cez okraje hracej plochy. Ďalej sú tu tlačidlá pre reštart hry, návrat do hlavného menu a help.
Help je pekne vypracovaný, okrem inštrukcií pre hranie jednotlivých hier je tu aj krátky úvod do viacdimenzionálnej problematiky a zdôvodnenie nutnosti dokázať vizualizovať a vnímať viacrozmerné dáta. Toto však podľa mňa trochu padá na tom, že v praxi sa viac ako trojrozmerné dáta (grafy) asi používať nebudú (z dôvodu ako v tom vtipe: Po prednáške sa pýta inžinier matematika, ako si niečo dokáže predstaviť v deviatich rozmeroch. Odpoveď: Najprv si to predstavím v N-rozmernom priestore, a potom nechám, nech N sa rovná deväť.). Ako osvieženie mysle je to však vhodné. Navyše maximum štyroch priestorov v tejto hre umožňuje zobraziť celý štvorrozmerný priestor do dvoch rozmerov tak, aby to stále bolo prehľadné a pochopiteľné. Jediný háčik je v tom, že pri premýšľaní treba hľadieť na viacero miest.
Väčšina z vás tieto hry už pozná, tak len krátko ku každej z nich:
Flip Flop – na hracej ploche sú „porozhadzované“ oranžové disky a hráčovou úlohou je všetky odstrániť. Po kliknutí na políčko sa toto políčko spolu so všetkými susednými „flipne“ – kde boli disky, tam zmiznú a naopak. Obtiažnosťou sa dá nastaviť, koľko náhodných „flipov“ sa vykoná pred začiatkom hry.
Bomb Squad – variácia klasiky – xminesweep. V políčku môže byť číslo určujúce počet susedných (len kolmých) políčok s bombami, nič (odpovedá nule), alebo bomba. Úlohou hráča je označiť všetky bomby a žiadnu pritom neaktivovať. Trochu ma mrzí, že nie je garantovaný prvý bezpečný pokus, takto to zbytočne zdržuje. Obtiažnosťou sa nastavuje počet bômb.
Maze Runner – hľadá sa cesta z bodu A do bodu B. Musím uznať, že táto hra ma baví najviac (asi je najjednoduchšia :-) ). Je rovnako jediná, ktorú sa mi bez problému podarí vyhrať na najťažšej obtiažnosti. Možno preto, lebo je prehľadná a netreba sledovať príliš vecí naraz. Obtiažnosťou sa určuje, koľko voľných ciest navyše existuje.
Peg Jumper – A.K.A. Solitaire (nie to kartové). Z obrazca odstránime jeden kolík (peg) a ostatné sa snažíme navzájom popreskakovať tak, aby na konci zostal len jeden. Naozaj to nie je jednoduché, na ťažších obtiažnostiach sa mi to ešte nepodarilo. Hrá sa na vopred definovaných obrazcoch podľa obtiažnosti.
Tile Slider – alebo klasická Pätnástka. Alebo Šesťdesiattrojka. Alebo Dvestopäťdesiatpäťka :-). Obtiažnosťou je daný počet vymenených štvorčekov. Napriek farebnému určeniu, kde čo patrí, nie je jednoduché orientovať sa, a tie čísla… No je ich proste moc.
Všetky hry sa hrajú na hracom poli 4×4[x4[x4]] políčok a po chvíli si zvyknete, kde pozerať, aby ste videli to správne susedné políčko :-)…
Ak vás táto hra zaujala, stiahnuť sa dá na tejto adrese, šírená je ako zdrojové kódy a ako predkompilované binárky (pre Linux, Solaris, BeOS a Win32). Hra bola vytvorená pre súťaž 1mb SDL Game Programming Contest (výsledná hra má teda pochopiteľne menej ako 1 MB), z tohto dôvodu je jej kompilácia mierne atypická. No obsahuje vyše 25n stránkovú dokumentáciu, ako je naprogramovaná, veľmi-veľmi technické čítanie.
Pri kompilácii nás bude zaujímať súbor archs//variables.GNU (namiesto * bude pravdepodobne Linux), kde si nastavíme niektoré premenné – cestu ku knižniciam, flagy pre kompilátor a podobne. Potom v adresári hry spustíme make a ak sme premenné nastavili správne, hra sa skompiluje. Skompilovanú hru nájdeme v adresári Release/bin//54321, namiesto hviezdičky je architektúra, pre ktorú bola hra kompilovaná. Dáta sa skopírujú do adresára Release/data a sú spoločné pre všetky architektúry.
Inštalácia bohužiaľ nie je rozumne vyriešená, ja zvyknem takéto atypické hry skopírovať do /opt/games/, odkiaľ ich dokážem jednoducho „odinštalovať“ :-).
