Hráč ovláda jednu zo štyroch druhov rakiet, ktorou sa snaží domanévrovať do cieľa. No toto pochopiteľne nie je práve jednoduché. V každom leveli je medzi štartovacou pozíciou a cieľom rôzne zložitá cesta a často aj nemálo nástrah, ktorým sa hráč musí vyhnúť a do cieľa sa musí dostať v časovom limite. Na mape sa nachádzajú jednak normálne pevné múry, od ktorých sa rakety odrážajú (odtiaľ názov Bumprace), ale aj múry, dotyk s ktorými sa rovná okamžitému zničeniu rakety.
V niektorých leveloch sa nachádza aj kanón, ktorý sa otáča okolo svojej osi, a pritom pravidelne strieľa smrtiace hviezdice. Týmto sa hráč tiež musí vyhýbať. V takýchto leveloch sú často na výber dve možné cesty, z ktorých jedna je dlhšia, ale vedie vo väčšej vzdialenosti od kanóna, teda je bezpečnejšia. Tá druhá je kratšia a/alebo rovnejšia, no vedie často v bezprostrednej blízkosti kanóna, teda je na hráčovi, aby zvážil, či sa časová úspora vyrovná riziku, ktoré podstupuje. Po zničení rakety (či už kontaktom so „smrtiacim“ múrom, alebo s hviezdicou z kanóna) totiž musí začať level od začiatku, čím stráca cenný čas.
Ďalšou smrteľnou nástrahou sú lasery, ktoré sa periodicky zapínajú a vypínajú, pričom je opäť vhodné nebyť v rovnakom čase na rovnakom mieste ako zapnutý laser :-). Aj v takýchto leveloch je na výber viacero možných ciest, jednoduchšia vedie cez niekoľko laserových nástrah, tá bezpečná je zase kľukatá. Opäť závisí na hráčovi, ktorú si vyberie.
Okrem týchto nástrah sa v leveloch vyskytujú aj objekty, ktoré hráč určite rád uvidí. Prvým sú vlastné cieľové políčka, ktorých môže byť v každom leveli viac (a opäť platí, že býva viac možných ciest). Tým druhým objektom je farebná guľa, ktorá pridáva hráčovi čas k dobru. V niektorých leveloch (dvoch) je aj gravitácia (pri ostatných sa na hraciu plochu pozeráme akoby zhora), čím je hra zaujímavejšia. Modré kruhy sú teleporty, ktoré premiestnia hráča na iný teleport. Pozor však, na ktorý, niekedy je to nepríjemné prekvapenie.
Časový limit a spôsob bodovania je vymyslený veľmi zaujímavo: hráč nemá časový limit pre každý level osobitne. Na začiatku hry dostane určité množstvo času, v tomto časovom limite musí stihnúť prejsť štyri levely. Tým dokončí jednu „stage“ a dostane sa do ďalšej, kde už dostane trochu menej času. Rovnako sa trochu sťaží hra: interval zapínania a vypínania sa laserov sa skráti, rýchlosť streľby kanóna sa zrýchli (aj keď nezávisí len od tohto). Po prejdení každej stage dostane hráč 200 bodov plus body za zvyšný čas, teda čím je rýchlejší, tým viac bodov dostane.
Ako som na spomínal na začiatku, hráč má na výber zo štyroch druhov rakiet. Prvá má popis „Best steering“, čo nie je celkom presné. Steering (teda riadenie) majú všetky rakety rovnaké, táto sa líši svojou zotrvačnosťou. Je oveľa lepšie kontrolovateľná a ja s inou prakticky ani nehrávam. Ďalšia má o 15 % viac času, no ovláda sa naozaj problematicky. To je ale ešte ten lepší prípad. Raketa, ktorá klávesou Ctrl naberie vysokú rýchlosť, sa týmto často stáva takmer neovládateľnou. Musím však uznať, že s touto je najviac zábavy pri hre dvoch hráčov. Posledná raketa sa dokáže klávesou Ctrl „pridržať“ múru, teda kľukaté pasáže nie sú až také problematické.
V hlavnom menu máme okrem možnosti pre jedného hráča aj hru dvoch hráčov (a ukončenie hry). Títo môžu hrať buď tímovú hru (kde takisto hrajú na čas, do cieľa sa musí dostať aspoň jeden hráč), alebo hrajú proti sebe. Tu sa hrá na body, kto prvý dôjde do cieľa, má bod. Podpora sieťovej hry nie je naprogramovaná, teda k počítaču si musíte dotiahnuť živého spolu/protihráča.
Grafika hry je na slušnej úrovni (predrenderované objekty), a táto hra patrí k tým, ktoré nevyžadujú celý výkon procesora. Keďže vždy sa vykresľuje len malá časť obrazovky, aj napriek pomalosti grafiky v SDL hra spotrebuje len veľmi málo procesorového času (teda v pozadí môže bežať klient SETI@home :-) ). Zvukov je len niekoľko, ale je to tak akurát. Do toho všetkého hrá celkom dobrá hudba (ktorá je vo formáte MOD, teda nie je nejak výnimočne kvalitná).
K hre samotnej mám niekoľko výhrad. Hlavne v pokročilejších fázach hry má kanón doslova šialenú rýchlosť streľby, čím vzniká nepremanévrovateľný múr striel. Keď dostatočne dlho idete priamo do niektorého rohu, dá sa prejsť cez múr (pekný cheat :-) ). Pohyb rakety sprevádzajú častice, ktoré navodzujú dojem reakčného pohonu. Ich maximálny počet je však 300, a pri hre dvoch hráčov sa ich dostáva len jednému. Ak to chceme napraviť, nezostáva nám nič iné, ako sa trochu povŕtať v zdrojákoch. Konkrétne ide o súbor particles.c, kde na začiatku súboru nahradíme konštantu PARTICLES_OF_EXHAUST a počet prvkov poľa particles[] na nami požadovaný počet. Potom musíme hru pochopiteľne znovu preložiť.
Ak máte záujem o túto peknú oddychovú hru, stiahnuť sa dá na stránkach user.cs.tu-berlin.de, aktuálna verzia má necelých 800 kB. Hra potrebuje knižnicu SDL a inštaluje sa klasickým ./configure; make; make install.
