Presne; co mi chybalo v debiane bol instalator s autodetekciou/autokonfiguraciou tak velkeho mnozstva HW ako je len vzhladom na aktualne schopnosti/neschopnosti OS mozne. Aby som zasunul CD/DVD, stlacil reset, Del, nastavil bootovanie z CD, enter enter, tuk a enter. S tym ze podmienkou je dostat do par desiatok minut system ktory aspon bezi a detaily si uz doladim. (Ako woknous ;).) Clovek ktory chce na PC pracovat a nie sa hrajkat potrebuje presne toto. A Ubuntu to plni dokonale, Knoppix sa mi na vcelku standardnom HW obcas nechytil, a suse mal s mojim P4 na SiS chipsete docela problemy.