Na systéme Debian vyrástlo mnoho distribúcií, ktoré sú známe, menej známe, na rôznom stupni vývoja a na rôzne účely. Ja som desktopista, preto sa dnes zameriam na odnože, ktoré sa vydali touto cestou. Takmer všetky mali rovnaký cieľ (alebo dôvod existencie?): ako iste vieme, pôvodný Debian je vždy už v čase vydania pomerne zastaralý, čo na server síce môže, ale aj nemusí vyhovovať. Ale keď ho máme použiť na desktopový systém, kde sa ešte náhodou aj chceme pochváliť susedovi, je každé softvérové opozdenie nežiaduce. Tak poďme na to porovnanie.
Debian
Je to praotec všetkých tu spomínaných distribúcíí. Všetky vlastne používajú niektorú jeho vetvu ako základ svojich vylepšení. V poslednej dobe (myslí sa roky, nie dni) sa charakteristickou črtou stala dlhá prestávka medzi jednotlivými vydaniami. Vetva “stable” totiž nevyšla takmer tri roky a s napätím sa očakával príchod Debianu 3.1 Sarge.
Ten je teraz aktuálny a mnou aj odporúčaný na inštaláciu. Obsahuje 14 CD alebo 2 DVD nabité softvérom. Nie je to najaktuálnejšie, ale svoj účel to plní. Ako desktopové prostredie spomeniem GNOME 2.8, KDE 3.3 (všetko na poslednú chvíľu), kancelársky balík OpenOffice.org v relatívne archaickej verzii 1.1.3, grafiku vypĺňa všadeprítomný GIMP 2.2, veľmi kvalitne sú obsadené multimédiá (to je obrovská zmena oproti verzii 3.0 woody, kde zvuková karta nebola ani zakomponovaná v jadre) aplikáciami ako Beep media player, samozrejme XMMS, midi a wav editory (rosegarden, Audacity, Rezound).
Príjemnou voľbou je aj možnosť prechodu na vetvy “testing”, “unstable” (iste ale nemusím vysvetľovať riziká prechodu na niečo, čo sa volá “unstable”), kde získate slušne nový systém, ktorý však nie je tak kvalitne otestovaný ako produkčná vetva. Aby sme sa však dostali k podstate, čo “originálny” Debian odlišuje od ostatných. Hneď po inštalácii nečakajte vychytávky typu automounting a podobne.
Čo však na druhú stranu poteší, je možnosť nainštalovania kudzu a discover2 na rozpoznávanie hardvéru (mne však s kudzu nejde myš) a automatické zavedenie modulu usb-storage v prípade, že je počas inštalácie nejaké USB Mass Storage zariadenie pripojené. Slušné je aj rozpoznanie hardvéru (zvukové karty), príjemnou cestou sa uberá nastavovanie balíčkov (konečne som sa netrápil s Xfree86Config, ale všetko bolo nastavené k mojej spokojnosti).
Nepoteší ale rôzna kvalita (nekvalita) balíčkov. Aby som to uviedol na správnu mieru: najpoužívanejšie balíky sú OK, ale niektoré zrejme nie su úplne odladené a ich najčastejšou chybou je výkonová rezerva. Ako príklad použijem wdm, ktorý má byť požiadavkami niekde medzi xdm a gdm/kdm (všetko správcovia prihlásenia), a teda sa núka ako voľba pri slabších počítačoch. Mne osobne však po inštalácii nabieha dvakrát dlhšie ako napr. kdm. Celkovo tak tieto (nazvime ich nedotiahnuté) balíčky kazia dojem z dobre urobenej distribúcie.
Výhody: rýchlosť, prítulnosť aptitude, rozľahlosť (nájdete všetko)
Nevýhody: ako začiatočník by som si netrúfol, rozľahlosť (ale kým to “všetko” nájdete)
Ubuntu/Kubuntu
Ako ďalšieho v poradí som si vzal na mušku aktuálneho “ježka” od (K)Ubuntu. Pýši sa označením verzie ako 5.04. Uvidíme teda, či vyššie číslo znamená aj vyššiu kvalitu. V poslednom čase sa o tejto distribúcii popísalo veľa, ľudia sa rozdelili na tých, ktorí ho milujú, a na tých, ktorí ho nenávidia. Ja osobne si myslím, že ak by sa odstránilo niekoľko malých chýb, ktoré sa všetky týkajú inštalácie (na ktorej ale závisí následná prevádzka), tak sa táto mladá distribúcia dostane na špičku vývoja.
V prvom rade by som spomenul kvalitne dotiahnuté prostredie (GNOME 2.10 pre Ubuntu a KDE 3.4 pre Kubuntu). Najviac si cením to, že aj pri tých všetkých grafických a animovaných drobnostiach si systém zachováva svižnosť, ktorú by mu mohla závidieť Fedora a Mandriva. Výhodou a zároveň nevýhodou je, že sa systém dodáva len na jednom CD, kde sa nachádza desktop, kancelársky balík (OpenOffice.org 1.1.4), nie celkom tradičná zostava na surfovanie a mail (Firefox a Evolution), GIMP a pár ďalších menších programov (xpdf, gaim, xchat…).
Pri rozširovaní o iné aplikácie však musíte siahnuť po Internete, pretože chýba CD, na ktorom by boli veci potrebné k životu (podpora mp3, xmms…a tak ďalej, každý má asi svoj zoznam). A prečo je jedno CD zároveň aj výhodou? Z neho totiž nie je možné nainštalovať príliš mnoho vecí, a tak odpadlo vyberanie balíčkov. Toto ako pre začiatočníka schvaľujem, pretože prežiť najkrajšie roky svojho života pri aptitude a jeho 15000 balíčkoch nie je príliš lákavé.
Výhody: jednoduchosť, ľahká inštalácia, krásne prostredie
Nevýhody: chybne určené rozlíšenie aj po jeho správnom nastavení, nedokonalá lokalizácia (toto je vypuklejšie u Kubuntu a jeho KDE), chýbajúce “základné” technológie ako flash a mp3
Debian Pure
Na stránke tohoto projektu sa píše, že Debian Pure je najjednoduchšou cestou ku debianovskému KDE/GNOME desktopu. Neveril som, vyskúšal som. Systém je šírený na jednom CD, kde sa skutočne nachádzajú obe prostredia. Výhodou je aj spoločný archív balíkov s originálnym Debianom. Zmysel to však má len v prípade, že ste pripojený na net, pretože inak by ste museli aj tak vlastniť všetky CD (DVD) Debianu, aby ste si mohli aplikácie doinštalovať.
Bohužiaľ na CD toho veľa nie je, chýba lokalizácia (takmer úplne – ale veď čo všetko by sme nechceli na jednom CD). A neviem prečo, odozva aplikácií sa mi zdá byť o dosť horšia. Celkovo tento projekt možno pomáha s rozširovaním Debianu, ale predpokladám, že zmysluplne ho využijú ľudia znalí angličtiny a s pripojením na Internet.
Výhody: jednoduchosť, spoločné balíky s…hádajte kým, jasný cieľ vývojárov
Nevýhody: kde je zrozumiteľný jazyk?, pomalosť
MEPIS
MEPIS je taký hybrid. Na začiatku sa tvári ako live CD, ale na rozdiel od Knoppixu neskrýva, že sa vie nainštalovať aj na disk. Po tejto akcii získame slušne nastavený desktop (s KDE) s rozumným počtom aplikácií, jedným veľkým “kontrolným centrom” – výhoda nielen pre začiatočníka, pomerne dobrou odozvou, ale… Neviem, prečo musí byť stále niekde to “ale”. Lokalizácia nikde, balíkov málo (a zasa len možnosť ťahať z netu – prečo neexistujú aj balíky na CD?).
Mepis vychádza z komerčnej sféry, má aj voľnú verziu. A ako to pri komerčných veciach býva, zamerali sa na trh, kde sa dá aj predávať. Teda anglicky hovoriace krajiny. Kolega autor v článku Mepis-a vyzdvihuje, ja osobne by som k nemu zaujal neutrálnejší postoj. Z nejakého vnútorného pocitu nikdy neodsudzujem to, čo bolo postavené na Debiane (pretože “to” má slušný základ), ale…
Výhody: rýchla inštalácia, rýchle nastavenie, slušná komplexnosť a previazanosť prostredia
Nevýhody: pomalééééééééééé, len KDE (ja som Gnomista), trochu sa mi zdá uzavretý do seba
KNOPPIX/GNOPPIX
Dal som tieto dve live distribúcie spolu, aj keď veľa spoločného nemajú. Knoppix je založený na Debiane (myslím, že unstable alebo testing), Gnoppix na čerstvom Ubuntu. Oba však majú implementované už základné nastavenie služieb tak, že ich možno bez hanby predviesť známym ako “môj krásny Linux”. Osobne by som na Knoppixe (aspoň vo verzii 3.9) zmenil to (poviem mierne) amatérske pozadie s kozmonautom, ale vo všobecnosti je prostredie nastavené graficky prítulne, rozsah aplikácií je ohromný (tu vedie Knoppix – ten po nainštalovaní obsahuje toľko, čo by ste museli inde pchať aj z troch CD).
Oba sa dajú preniesť na disk, Knoppix dokonca aj ako čistokrvný Debian – osobne odskúšané, pridané aplikácie ako KINO a podobne. Potom je práca s nimi svižná (až prekvapivo), len štartovacie skripty nám pripomínajú, že toto kedysi bol live systém. Pomalosť bootu je asi jedinou vecou, ktorú by som im vytkol.
Výhody: live aj nelive možnoť užívania, rýchlosť, rozsiahlosť
Nevýhody: pomalý štart
Zhrnutie
Ten, kto sa pričítaní dostal až sem, má teraz už zhruba prehľad, čo sa dá z debianovskej rodiny použiť na desktope. A mnohí možno čakajú aj na moje odporúčanie, čo si tam nakoniec majú dať. Ja som zástancom čistého riešenia, preto vypustím Knoppix. Z ostatných by som išiel asi v poradí: 1. Debian Sarge stable, 2. Ubuntu, 3. MEPIS, 4. Debian Pure. U ľudí, ktorí prichádzajú do kontaktu s linuxovým desktopom prvý krát, by som odporúčal vymeniť prvé s druhým (odskúšané v netcafé na BFU).