Názor k článku Defragmentace disků v Linuxu od abyssal - Odkladať alokáciu naopak preukázateľne zvyšuje výkon. Aby sme...

Odkladať alokáciu naopak preukázateľne zvyšuje výkon. Aby sme si rozumeli: XFS má vlastný buffer, takže samozrejme nespotrebuje celú voľnú pamäť. Druhá cache je u I/O vrsty, ktorá robí page caching pri mmap-e, ale tá tiež nespotrebuje všetku voľnú pamäť (dá sa nastaviť akú veľkú časť maximálne má použiť).

Samozrejme delayed allocation je blbá pri výpadku prúdu apod. Samozrejme je stále možné otvárať súbory alebo mountiť FS sychrónne (čo zase brzdí výkon). XFS má naviac "writebarrier", čo umožňuje dokonca zaistiť, že dáta nezostali len v HDD cache a že sa dostali "na platne". Nepoznám iný "bežný" FS s touto featurou.

XFS a Reiser3,4 robia tiež tail-packing (tj. držia malé adresáre/súbory hneď pri metadátach, aj keď u XFS neviem či to robí aj pre súbory). Tail-packing je dobrý pre zmenšovanie fragmentácie a ak read o hodne prevyšuje write/append (kvôli výkonu).

Inak mať MFT na začiatku partície neni moc dobrý nápad, pretože sa potom musí moc seekovať medzi čítaním dát a metadát.