Dnes je už proste taká móda, že sa všetky dobré programy portujú na všetky používanejšie operačné systémy (OS) ako i rôzne architektúry (Intel, Sparc, PA Risc). Čím lepší program, tým viacej architektúr a OS má na konte. A tak sa môžete hrať s emacsom nielen na UNIXe (Linux nevynímajúc), ale aj na tej skoro fungujúcej hračke z Redmondu, Macovi, Solarise, BeOS, VAX, či už máte obyčajné PCčko, alebo workstation od HP či server od SUNu.
Podrobnú inštaláciu nebudem rozoberať. Pre väčšinu slušných OS (ako napríklad Linux) platí, že je k dispozícii spolu s inými štandardnými programami. Inštalácia je teda jednoduchým rozbalením balíka (deb, rpm, depot a podobne). Určite ste si už nainštalovali nejeden program, nebudem vás teda urážať postupmi ako inštalovať balíky.
Ak váš OS nemá balík – skúste sa poobzerať po nete, určite niečo nájdete. Na konci nájdete zopár liniek, ktoré vám pri tom pomôžu. Odteraz budem predpokladať, že emacs máte nainštalovaný.
Emacs môžete spustiť v textovom móde, alebo v okienkovom (X-ovskom) prostredí. My sa budeme zaoberať hlavne tým okienkovým, aj keď textový mód sa len málo líši – je snáď chudobnejší o také veci ako rolovacie menu, menu pod myšou a podobne, ale k všetkým takýmto funkciám je prístup inými metódami: F10 pre menu, atď.
Spustenie
Spúštanie je jednoduché – buď z terminálu, alebo si ho vyberte niekde v menu vášho grafického prostredia. Ak ho pušťate v textovom móde, stačí len napísať: emacs a Enter. Ak ste v grafickom prostredí, napíšte: emacs &. Ten znak & zabezpečí, že sa emacs odpúta od shellu a vy môžete doň vkladať ďalšie príkazy a nemusíte čakať kým sa emacs ukončí.
Máme na obrazovke okno emacs-u. Emacs nás privíta a okrem iných informácií pridá to najzákladnejšie: Ukončenie, stlač: C-x C-c. (Tie úvodné obrazovky sa mierne líšia v zavislosti od verzie, takže si nič nerobte, ak to ten váš emacs povie nejak ináč.)
Čo to znamená C-x C-c? V emacse sa pre stručnosť (alebo to zvalíme na historické dôvody) zapisujú modifikujúce klávesy (Ctrl, Alt, atď) pomocou jednopísmenových skratiek. Dve najpoužívanejšie sú: C, ktorý predstavuje Ctrl, alebo Control; a M teda Meta, ktorý sa na PC-čkach mapuje na Alt a keď nie je Alt na klávesnici, používa sa namiesto neho jedno stlačenie Esc, resp. Escape.
Takže si to rovno vyskúšame: čelom vzad a utekajme! Stlačte Ctrl-x a hneď za tých Ctrl-c. Hmm, malo by to zafungovať. Emacs sa vyparil. Ak ste pustili do gatí, utekajte pod mamkine sukne a povedzte, že ste boli priamo v jame levovej. Ak máte ešte odvahu, poďme naspať a skúsime si niečo užitočnejšie ako len spušťať a ukončovať emacs. Spustite si emacs tak, ako ste to urobili prvý krát.
Čo je na obrazovke
Emacs používa mierne uletenú terminológiu. (Keď sa po nejakom čase pristihnete, že ste podvedome použili nejaké z týchto divných slov, nezúfajte, práve ste sa zaradili do tábora emacsákov.) Na popis toho, čo na obrazovke vidíme, potrebujeme niekoľko emacsovských výrazov.
V prvom riadku (odhora) je menu. Je tam položka Buffers, Files, Tools, atď. Ak ste myšoidný(á), tak tu asi budete často klikať, hlavne zo začiatku, kým sa naučíte tie magické klávesy. Pod menu sa nachádza priestor na editovanie – teda tá najpodstatnejšia časť. V predposlednom riadku je módový riadok. V ňom je meno editovaného súboru, editovací mód a iné stavové informácie. Posledný riadok, minibuffer, slúži na zobrazovanie správ a načítavanie vstupu od užívateľa (napríklad meno súboru).
Čo je to buffer
Súbory existujú na disku. Môžeme si nejaký nájsť a otvoriť v emacse: C-x C-f slonik. Takto otvoríme súbor slonik (ak taký neexistuje vytvoríme nový). Môžeme doňho robiť zmeny, ale všetky zmeny sa ukladajú len vo vyrovnávacej pamäti (buffri) a nie v samotnom súbore. Až keď súbor uložíme C-x C-s, tak sa zmeny uložia do súboru slonik.
Už počujem ako teraz všetci neznalí emacsu zaúpeli: „A to si mám všetky tieto krkolomné klávesové kombinácie pamätať?“ Nuž odpoveď je: „Áno aj nie.“ Nemusíte si ich pamätať. Stačí vedieť ako sa dostať do menu (myšou, alebo stlačením F10) a tam sú všetky priradené klávesy popísané (hneď vedľa príslušnej funkcie). Časom sa ich naučíte sami, ak sa vám to bude hodiť.
Takýchto buffrov môžeme mať v emacse otvorených naraz niekoľko. Keď nejaký editujume, je zobrazený v okne. Okno v emacse je niečo trochu odlišné od toho ako chápeme okno v X-ovskom prostredí.
Celé okno z pohľadu X-ov je v emacsovskej terminonógii frame. Frame môže byť rozdelené na viacej okien (emacsovských okien). Skúsme si napríklad okno, ktoré práve editujeme (buffer slonik), rozdeliť na dve časti: C-x 2. V oboch oknách máme buffer slonik – takto sa, napríklad, môžeme dívať na rozdielne časti jedného dlhého buffra. Ak chcete zase len jedno okno, stačí stlačiť C-x 1.
Je jeden špeciálny buffer. Volá sa *scratch*. Je to takzvaný nečistopis, alebo čmárací papier. Keď ukončujete emacs, editor sa vždy pozrie, či ste modifikovali nejaký buffer. Ak áno, opýta sa, či ma uložiť zmeny. Jedine u scratch je mu to ukradnuté, o ten ani nezakopne, pretože si myslí, že tam sú len bezcenné poznámky.
Editovanie, pohybovanie
Teraz je načase trochu si precvičiť prstíky a niečo napísať. Takže úloha znie: napíšte niečo do toho súboríku, čo sme si otvorili. Zopár viet, nič viac, netreba žiadnu slohovú úlohu.
Ak ste taký šikovný ako ja, určite sa hneď na začiatku seknete. Aspoň si budete môct vyskúšať klávesy pre pohyb tam a späť (samozrejme šípky), zmazanie znaku pred kurzorom (backspace), či zmazanie znaku pod kurzorom (delete). Proste všetko, na čo ste pri editovaní textu zvyknutý.
Nakoniec to ešte uložíme C-x C-s a máme to na disku.
Čo s voľným časom
Ak sa vám z toho všetkého zatočila hlava a neviete kde je sever, nič to, môžete začať kričať o pomoc: C-h C-h. Tu sa na chvíľu môžete užitočne zahrabať.
Odporúčam dať si C-h t, čiže tutoriál. Stojí to za to.
A ešte jeden tip: C-g, zrušenie práva vykonávanej akcie.
ČLÁNKY DO MAILU