GNU/Linux nič nevnucuje. Jeho akademická sloboda je presne to, čo mnohým v práci chýba a práve to robí GNU/Linux skvelým. To však automaticky znamená, že sa stáva použiteľný len pre úzku komunitu ľudí.
Je to ako keď umelci vo svojom voľnom čase tvoria diela pre vlastné potešenie. Vzniká tak umenie pre umenie, ktoré si veľmi ťažko získava priaznivcov medzi bežnými smrteľníkmi. To však ani nebol účel. Keď budete nútiť akademických maliarov kresliť portréty, krajinky a reklamné plagáty, pretože to je presne to, čo sa obyčajným ľuďom páči, tak asi ťažko prídu s niečim revolučným.
Širšie masy ľudí nikdy neakceptujú nové veci, pokiaľ sa aspoň čiastočne nedržia nejakého štandardu, či už certifikovaného alebo nie. GNU/Linux však už dávno nie je len akademickou hračičkou pre študentov informatiky. Nedobrovoľne sa z neho stal marketingový nástroj veľkych IT firiem, ktoré si chcú znovu dobiť stratenú pozíciu na trhu. Z umenia pre umenie sa stáva umenie pre masy...
Máme teraz na výber. Buď sa budeme nečinne prizerať ako zopár firiem bastlí našu hračku svojimi štandardami, alebo im vnútime vlastné štandardy, kým nebude neskoro. To sa sa samozrejme netýka len konfiguračného systému.