> Clovek by povedal, ze skoro ako doterajsie existujuce nie-flatpak riesenie, co?
To je skoro ako otazka na radio jerevan: ano, presne, ale je to uplne inak :-)
V prvom rade runtime su verzionovane. Toto ma obrovsky dopad na vyvojarov aj pouzivatelov. Vyvojari mozu cielit na stabilny set API (presne z tohto dovodu su verzionovane SDK na konkurencnych systemoch) a pouzivatelia mozu sucasne pouzivat aplikacie vyuzivajuce rozlicne verzie runtime.
V pripade klasickych distribucii mali pouzivatelia k dispozicii jednu verziu runtime (danu verziu distribucie) a aplikacie sa museli prisposobit. To zase malo za nasledok, ze pouzivatelia mali k dispozicii zvycajne starsie verzie aplikacii, ktore fungovlali s danou verziou runtime, resp. distribuciou. Nehovoriac o tom, aku zataz zostavit distribuciu to predstavuje pre tvorcov -- je to ako nahananie hordy maciek, aby vsetky aplikacie fungovali s vybranymi verziami kniznic (presne spominany problem: v novej verzii distribucie sme updatli kniznicu libX na aktualny release a polka veci nefunguje).
Tak si to predstavte ako ze mozete mat nainstalovane debian 10, 11, 12 a redhat 7, 8, 9 sucasne a kazda aplikacia si moze vybrat , co bude pouzivat, sucasne vsetky naraz, bez rebootov a zmeny desktopovych prostredi.