Bohužiaľ opäť musím priznať, že Missile Command som nehral, teda zase nemôžem kvality hier porovnávať. V hre je cieľom obraňovať mestá na spodnom okraji obrazovky pred „bombardovaním“. Hráč má k dispozícii tri kanóny, ktorými musí zničiť všetko, čo môže zničiť mestá, prípadne aj samotné kanóny. V najhojnejšom počte sa vyskytujú rakety reprezentované zelenou čiarou, ktorá mieri na jeden z cieľov (mesto alebo kanón). V priebehu svojej dráhy sa môže aj rozdeliť na dve rakety a to isté môžu spraviť aj takto vzniknuvšie rakety. Jedna zanedbaná raketa takto môže spôsobiť nemalé problémy.
Ďalším nebezpečenstvom sú tzv. Smartbomby, ktoré pomaly zvisle padajú, no nie je jednoduché trafiť a zničiť ich. Keď totiž zadetekujú v blízkosti strelu, posunú sa o kúsok doprava alebo doľava, teda hráč väčšinou musí vystreliť viac striel aj tam, kde bomba pravdepodobne uhne. Do tretice sa na obrazovke zvyknú vyskytnúť aj (ehm, ako to len nazvať…) lietajúce objekty s krídlami, ktoré tiež strieľajú rakety na pozemné ciele.
Hra má dva módy, v „normálnom“ má hráč k dispozícii spomenuté tri kanóny a do každého 15 striel, s ktorými si musí vystačiť na zničenie celej vlny nepriateľov. Ak počas predchádzajúcej vlny prišiel o niektoré kanóny, tieto majú len tri strely. Každú druhú vlnu sa obnoví jedno mesto (ak bolo zničené). V „arcade“ móde je hra akčnejšia, no aj ťažšia. Strely do kanónov sa obnovujú aj v priebehu vlny (rýchlosť dobíjania závisí od počtu nezničených miest), teda hráč si môže dovoliť aj trochu plytvať. Každú vlnu sa obnoví jedno mesto, no prichádza viac nepriateľov naraz, sú rýchlejší a podobne. V normálnom móde sú bodovo ohodnotení nielen zničení nepriatelia a ochránené mestá, ale aj zostavajúce strely. V arkádovom móde tomu tak pochopiteľne nie je.
Úkol hráča v oboch módoch hry je jasný: prežiť čo najviac vĺn nepriateľov a týmto zároveň nazbierať čo najviac bodov. Každé dve vlny sa spolu s náročnosťou zvyšuje násobok bodového zisku (teda prvé dve vlny hráč získa 1× „štandardný“ bodový zisk, v ďalších dvoch to bude dvojnásobok, v piatej a šiestej trojnásobok a tak ďalej).
Ovládanie je vyriešené jednoducho a intuitívne: myšou sa mieri, príslušnými tlačidlami sa strieľa z pravého, stredného alebo ľavého kanóna. Vzhľadom na to, že moja (postaršia) myš má stredné tlačidlo zboku, oceňujem, že streľba sa dá realizovať aj klávesnicou tlačidlami A, S, D. Má to síce nevýhodu, že na hru treba obe ruky, no v pokročilejších fázach hry sa to takto ovláda oveľa lepšie. Klávesou P alebo Pause sa hra pauzne, kombinácia Alt-Enter prepína fullscreen.
Multimediálne spracovanie je pomerne na úrovni, hra je od rovnakého autora ako nedávno recenzovaná hra Bumprace, čo sa dá poznať. Grafika je predrenderovaná a vcelku pekná (pri pomalších strojoch sa dajú v nastaveniach znížiť detaily – antialiasing, animovaný kurzor…), zvukov je len niekoľko a hudba opäť neveľmi kvalitná vo formátoch mod a s3m.
Ak vás teda táto hra zaujala, sťahovať môžete z tejto adresy, k dispozícii je zdrojový kód (cca 1,1 MB, teda stiahnuť si to môže za chvíľu ktokoľvek) a široký výber balíkov: pre Windows, MacOS X, Debian, FreeBSD, BeOS a Solaris. Kompilácia spočíva v štandardnej trojici ./configure; make; make install, hra potrebuje knižnicu SDL, čo by nemal byť príliš veľký problém.
Hra sa spúšťa príkazom penguin-command, s parametrom --help (klasicky) vypíše nejaké tie parametre príkazového riadku. Hru si môžeme spustiť v okne, cez plnú obrazovku, bez zvuku a s prehodenými tlačítkami myši (vhodné pre myši nastavené na ľavú ruku). Po spustení hry nás privíta hlavné menu s hlavným hrdinom – milým Tuxom v maskáčoch, ktorý sa zapáčil aj mojej sestre (po zistení, o akú hru ide, bola trochu sklamaná). Z tohto menu môžeme začať hrať oba módy hry, zmeniť nejaké nastavenia (spojené s helpom), pozrieť si creditsy a najvyššie skóre a napokon hru aj ukončiť.
Problémom tejto hry môže byť, že po dlhšom čase trochu omrzí a začne nudiť. No na občasné spestrenie jednotvárneho dňa je celkom vhodná (a ešte keď si nájdete niekoho, koho budete chcieť v skóre trhnúť! :-) ).
ČLÁNKY DO MAILU