Názor k článku Proč vyhrál MS-DOS: rozhodl trh, ne kvalita od Omen - V skutočnosti to prebehlo presne tak, ako prebiehajú...

  • Článek je starý, nové názory již nelze přidávat.
  • 10. 6. 2011 14:52

    Omen (neregistrovaný)

    V skutočnosti to prebehlo presne tak, ako prebiehajú kšefty u nás. IBM bol v tom čase ekonomický gigant, ktorý mal svoju konštrukčnú školu a každému IT technikovi stačil letmý pohľad na šasi, plošné spoje, či integrované obvody, aby okažite vedel identifikovať, že daný diel, či zariadenie je od IBM. Aj bez loga a popisu. Veta "IBM obrátila nejprve na Microsoft (ne na Digital Research)" je natoľko idiotská, ako keby sme povedali, že Volkswagen, či Gazprom sa obrátil na Aladára Niktoša, predávajúceho v osadnej šope kradnuté kolesá z Passátov, či prázdne propán-butánové fľaše :))) Kto si pamätá prvý hardware IBM PC (ten s Intel 8088, bez jediného zákazníckeho integrovaného obvodu, postavený na amatérskej doske z výpredajových tuctových súčiatok, otrocky okopírovanú schému od Intelu s totálnym nepochopením účelu prerušovacieho podsystému, s rozhraním pre kazetový magnetofón a výstupom na lacný komerčný televízor (čiernobiely !)) na prvý pohľad pochopí, že to nebolo dielo Veľkej Moderj (ktorá v tom čse vyhadzovala miliardy na výskum kryogénnych Josephsonových elementov) - ani len jedna jediná skrtka nie. Ako je potom možné, že ten paškvil - hlboko pod úrovňou Sinclair ZX Spectrum (ktorý bol síce iba 8-bitový, no technicky elegentný a používal zákaznícky integrovaný obvod ULA - prvého predchodcu dnešných grafických kariet) - napokon predsa dostal logo IBM ? Jednoducho. Zamestnanci často robia na náklady zamestnávateľa veci, ktoré nemajú v popise práce a nemusí to byť len hranie Solitaire, pozeranie pornografie a ťahanie stohov filmov a MP3-ok cez firemný intranet. Veď tak vznikol aj operačný systém UNIX, programovací jazyk C a myslím, že aj prvý minipočítač PDP-8. A ak potom má človek kamarátku šikovnú sekretárku mocného šéfa, ktorý už dávno nič nerobí, má však vynikajúce kontakty a do roboty sa chodí už ožrať - stávajú sa aj takéto zázraky. Stále to však nevysvetluje, ako sa dostal k koláču Bill Gates. Lebo na predanie Potemkinovskej dediny (neexistujúceho operačného systému) nadnárodnému koncernu s armádou brilantných právnikov a obchodníkov je aj tá šikovná sekroška mocného šéfa prikrátka. Tu pomôže ak váš otec - renomovaný právnik - úspešne a dlhoročne vybavuje pre koncern chúlostivé záležitosti. Nemám na mysli právne spory, či arbitráže - s tým sa ani právnik ďaleko nedostane - ale diskrétny odborný kontakt s kľúčovými miliardovými klientmi - lepšie povedané ich zástupcami, ktorý vždy privítajú obáločku s nejakým tým miliónikom za úspešne sprostredkovaný, aj keď extrémne predražený a nevýhodný kšeft ... Lebo s tým si CEO nechce špiniť ruky a dávať takúto poštu do rúk notoricky nespoľahlivým a večne pažravým obchodníkom by mohlo byť pre ďalší obchodný vzťah fatálne. No a potom senior VP, CEO, či direktor zastupujúci skupinku majoritných akcionárov ťažko odmietne pri poháriku prosbu starostlivého otca, aby dali synovi, ktorý je počítačový guru, takú maličkú šancu ...
    Wake up, Neo - the democrazy rulez :)