Názor k článku Retro: dvanáct let stará distribuce Monkey Linux od Peto_MiG - Ja nie som starý harcovník, dlho som bol...

Ja nie som starý harcovník, dlho som bol na DOSe a Win311 od r.95–6, to som bol celkom power user, skúšal som trochu programovať v ASM apod. 386/DX, 4M RAM, 210M hrozne pomalý SCSI disk.

Na gympli sme mali aj „Internet“, cez PCTCP sme sa na 286-tkách pripájali z DOSu na ftp alebo http stránky v textovom termináli. Keď mi niečo išlo ťahať 2kb/s, tak som bol šťastný ako blcha, aby nás potom závislákov prišli o 1800 vyhnať a ja polovica vecí nedoťahaných…

Dokonca som sa potom aj doma cez 14,4k modem, Trumpet Winsock ovládač a Netscape 2.niečo zoznamoval s Internetom „po graficky“, to už ani pravda nie je. Win95 som sa vyhýbal tak dlho ako to len šlo, potom som už šiel rovno na 98 (K6/200, 64M) a tam som vydržal dlho, až do 2001.

Nebol som však typický spokojný zákazník, voči M$ som choval opovrženie a odpor, veci som si zásadne nastavoval podľa seba a nie podľa default, len som „nemal kam ujsť“.

Môj kamarát už niekedy v 97 (asi) nakopol RedHat5, programoval v tcl, mal to pekne v grafike, obdivoval som ho.

Moje pokusy s Linuxom išli „na etapy“. Zvyčajne som získal vždy novú verziu RedHat (prvú som skúšal asi 6.0), zistil, že môj hardvér stále nie je celkom podporovaný, kompiloval novší kernel, aby som potom zistil, že to chodí aj tak celkovo pomalšie ako W98, a že mi chýbajú viaceré aplikácie, a každú chvíľu narážam na niečo, čo mi vo W98 samozrejme fungovalo a tu nie a nie.

A tak stále znovu pokorný návrat do náruče 98 a čakanie na „lepšiu“ verziu Linuxu.

Až raz niekedy v 2002 som dostal do PC červa, hoci som neotváral podozrivú poštu a nechodil na pofidérne stránky. To ma už nahnevalo, a vyskúšal som všetky najbežnejšie distribúcie Linuxu – RedHat, Mandrake, a na presviedčanie kamaráta, Debian.

Mal som to šťastie, že chlapík bol ochotný mi pomôcť, ináč by som Debian určite zanechal. Woody bol z pohľadu desktopu jednoducho hrozný, nepriateľský, strašne predpotopný systém, kde nič nefungovalo a muselo sa prácne konfigurovať, vrátane prepínania klávesnice, slovenských fontov, grafickej karty… Otrasne vyzerajúci GNOME 1.2 bez vyhladzovania fontov, atď.

Woody mal však veľkú výhodu, že dobre chodil aj na mojej mašinke vtedy už nižšej strednej triedy (K6–2/233, 64M RAM), na ktorej sa Mandrake aj Redhat len-len plazili. Fascinovalo ma, že môžem naraz formátovať disketu a kopírovať veci zo 100MB paralelnej ZIP mechaniky, a popri tom normálne pracovať (pamätníci vedia, že vo Windows ktorákoľvek z týchto činností plne zamestnala CPU a nedalo sa nič robiť). A zaujal ma ešte tým, že bol akosi priamočiarejší, menej predo mnou skrýval, kým u Mandrake som mal vtedy vždy pocit, že poriadne neviem, čo stále robí, a že nerobí to, čo od neho chcem.

No a vtedy už som ostal aspoň v dual-boot, a v práci som už čoskoro viacej trávil v Linuxe než vo Windows.

Keď vyšiel Sarge (2003?) tak už som do Window$ takmer nechodil, resp. len keď som musel. Sarge bol síce stále desktopovo nevhodný systém, stále bolo všetko treba prácne konfigurovať, ale GNOME2 už aspoň vyzeral znesiteľne, a celkovo, vtedy už Linux konečne začal javiť silnejúce snahy priblížiť sa potrebám desktopu (super jadro 2.6, OpenOffice.org 1.1, Mozilla…)

Takto som vlastne ani nestihol poriadne zažiť Window$ XP a ostal pri Debiane, na serveri aj na desktope. Teraz síce miestami používam Ubuntu, ale Debian má u mňa stabilné miesto :-)