Sidux: tak veľký a tak maličký

… na Google Trends.

V našich končinách je Sidux dosť neznámou distribúciou, tak si ju trochu priblížme. Svoj pôvod a tiež najväčšiu obľubu má v Nemecku. Kombinuje Debian Unstable (Sid) vetvu s Debian live skriptami, výlučne slobodným softvérom, „rolling“ aktualizáciami a vlastným jadrom a ovládacím centrom. Sidux je teda upravený Debian Sid prispôsobený pre použitie na desktope a ako LiveCD. Systém má dobrý preklad do nemčiny, a samozrejme do angličtiny. Mnou testovaná XFCE verzia mala dobrý preklad do slovenčiny, aj keď (rovnako ako čeština) nie je priamo podporovaný jazyk.

Na test sa zobrala aktuálna verzia 2009.1, pomenovaná „Ουρανός“. Zaujímavý názov, ešte keby sa to tak dalo prečítať. Distrowatch to prekladá do ľudskej reči ako „ouranos“, čiže Uranus, postava z gréckej mytológie. Niečo o tejto postave si môžete prečítať na tejto adrese. Testovacia zostava má Intel Core 2 a 4 GB pamäte RAM. Použitá bola 32 bitová varianta Siduxu.

Predvolený vzhľad systému: XFCE 4.4.3. Všimnite si „bohatú“ grafickú výbavu

Stiahnutie iso obrazu o veľkosti 400 MB bolo bezproblémové a rýchle, rovnako ako vypálenie. Bootovanie je sprevádzané peknou, nevtieravou zelenou grafikou. Prvé spustenie do grafického prostredia XFCE 4.4.3 ukázalo priamo na ploche niekoľko ikon, okrem inštalátora to bol IRC chat či Sidux manuál. Vzhľadom na to, že na 400 MB sa nedá zmestiť všetko, chýbali niektoré dôležité programy. Tie sa však dali bez problémov neskôr doinštalovať, až na jednu výnimku. Tou výnimkou je populárny VLC media player. Ako som neskôr zistil, tých výnimiek je viac. Ku VLC pribudlo K3B.

Inštalácia zabrala niekoľko kliknutí v dobre navrhnutom inštalátore. Zaujímavejší ako inštalátor bol však čas, ktorý sa Sidux inštaloval. Ten nepresiahol štyri minúty, čo je naozaj dobrá hodnota.

Kancelárske aplikácie. Abiword nemá dobre preložené menu, to sa však dá napraviť. LINK

Po reštarte sa objavil plne fungujúci systém, obsahujúci nasledovné softvérové vybavenie: Linux 2.6.28, XFCE 4.4.3, Abiword 2.6.4, Aqualung R-1000 a ďalšie. Posledný spomínaný Aqualung vyzerá ako ďalší klon Winamp 2.x. Hudbu však bez problémov (po pridaní multimediálnych kodekov) prehral. Navyše vypnutie hlavného okna neznamenalo úplné vypnutie, čo je užitočná vlastnosť. Ovládacie centrum je písané v GTK a je veľmi jednoduché. Špecialitou je nastavenie internetu cez terminálovú, ale predsa „grafickú“ aplikáciu Ceni. Tá 2× spadla, ale internet fungoval. A funguje stále.

Samozrejme nemôže každému úplne stačiť systém s tak malým množstvom programov, a tak som sa pustil do zväčšovania systému. Pomocou predvolených repozitárov som doinštaloval správcu balíkov Synaptic, čo dlho netrvalo. Cez neho potom pokročilejšie programy, ako napríklad Inkscape a GIMP. Druhý spomínaný je všeobecne známy, obľúbený, použiteľný na všetko – a možno by bolo dobré mať ho v predvolenej inštalácii. Nuž čo, možno nabudúce. Namiesto GIMPu sa však našlo Xsane, ktoré je pre ľudí bez skenera (a takých je dosť) na dve veci.

Multimédiá. Aqualung sa ukázal ako šikovný nástroj, rovnako tiež Gxine. Brasero však napriek veľkej snahe nenapálil korektne ani jedno CD.

Pochvalu si grafika veru nezaslúži, no kancelária je už v poriadku. Obsahuje kancelárske „XFCE trio“, teda textový editor Abiword, tabuľkový editor Gnumeric a kalendár Orage. Multimédia boli „dotknuté“ cez Aqualung a Gxine, to je trochu málo. Na napaľovanie slúži Brasero. Internetový prehliadač na Debiane je ako inak Iceweasel, na komunikáciu slúži Xchat. Ak teda po rozchodení internetu chcete komunikovať cez ICQ alebo Jabber, musíte použiť Meebo – alebo Synaptic. A keďže Synaptic nie je v predvolenej inštalácii, treba ho pridať tiež. Alebo si môžete pridať svojho IM klienta, napríklad Pidgin, cez apt-get. Ten by sa podľa mňa viac hodilo mať predvolene nainštalovaný, ale nedostal sa do výberu pravdepodobne kvôli miestu.

Malé spomenutie prekladu do slovenčiny. Menu je čiastočne preložené, nie je problém sa v tom vyznať. Ale tá klávesnica. Sidux predvolene spoznal anglickú a kanadskú. Aspoň tak to tvrdil prídavný plugin do XFCE panelu. Po manuálnom pridaní slovenskej klávesnice do xorg.conf, čo plugin v panely „neprežil“, už slovenčina fungovala, no na moje prekvapenie vypadávala. Po jednom reštarte išla, po ďalšom nie. Príkaz

$ setxkbmap sk

však fungoval spoľahlivo. Po niekoľkých reštartov začal plugin klávesnice fungovať, slovenská vlajka tam veselo svietila, no klávesnica sa správala ako anglická, čo vyriešil iba spomínaný príkaz.

Terminálové, a predsa „grafické“ nastavenie internetu

Grafická karta Nvidia 7300 fungovala dobre aj bez propietárnych ovládačov, no na Compiz to samozrejme nestačilo. Inštalácia grafiky bola jednoduchá a bez problémová, po stiahnutí balíčku .run zo stránky Nvidie sa inštalátor spustil vo vypnutom X serveri

# /usr/bin/gdm stop

a všetko fungovalo v poriadku. Nainštaloval som Compiz, pustil som efekty ako napríklad otáčanie kocky, a to fungovalo bez problémov. Prehrávanie videa tiež fungovalo, samozrejme po pridaní kodekov cez repozitáre. Prehrávač filmov Gxine zvládol DVD. Audio zas fungovalo v dvoch prehrávačoch naraz (viac som neskúšal), čo robilo problémy napríklad v niektorých verziách Ubuntu.

Pod Linuxom nejdú Windows hry. Iba ak by si niekto nainštaloval Wine, čo trvá tak minútku…

A teraz zoznam nevýhod. Je ich trochu menej, ako som pôvodne myslel, a nejde o závažné problémy. Okrem niekedy hnevajúcej klávesnice „neposlúcha“ na slovo GDM, konkrétne si nedokáže zapamätať jazyk. Či už je to chyba alebo nedostatok mojich skúseností, svet sa kvôli tomu nezrúti. Najvážnejšia chyba je s VLC playerom, ktorý sa nainštalovať nedá. Napriek pridaniu vetvy Experimental stále ponúka len staršiu verziu, ktorá sa však kvôli neuspokojeným závislostiam nainštalovať nedá.

Mnou vyladený design

XFCE 4.4.3 je predvolené prostredie. Novšiu verziu, 4.5.99.1, som doinštaloval a narazil som na ďalší zaujímavý problém – veľkosť písma bola asi 150, ak nie viac. Nebolo možné nič nastaviť. To však poriešilo druhé prostredie (v tomto prípade Fluxbox), cez ktorého sa zmazali všetky konfiguračné súbory XFCE z domovského priečinka.

Compiz Fusion v XFCE? A prečo nie?

Celkové hodnotenie Siduxu 2009.1 s prostredím XFCE je myslím veľmi dobré. Systém je veľmi rýchly, nepadá, (takmer) všetko funguje veľmi dobre. Preto si myslím, že hodnotenie 80/100 si zaslúži. Sidux sa v tomto prevedení podobá na Xubuntu. Ak teda hľadáte niečo ako Xubuntu, no trochu rýchlejšie, založené na Debiane a funkčné aj na starších počítačoch, je pre vás Sidux dobrá voľba.

Výhody a nevýhody

+ rýchlosť a stabilita
+ kompatibilita s Debianom
+ nízka veľkosť média
+ vhodné aj na starší PC
+ rýchle bootovanie
+ rozdelené repozitáre na Debian Sid a Sidux
+ manuál na ploche
+ možnosť vytvorenia USB kľúča
+ použiteľné ako Parted Magic

– prítomnosť chýb
 – nemožnosť korektne nainštalovať niektoré programy
 – v predvolenej inštalácií chýbajú aj dôležité programy (GIMP, Pidgin, Synaptic…)
 – niekedy nefunguje IRC chat na ploche

Príprava USB kľúča