Názor k článku Vývoj her a grafických dem pro oslavovanou i nenáviděnou platformu PC (první kroky) od BoKo - Ahojte, Pavle na úvod ti chcem veľmi poďakovať nielen...

Ahojte,
Pavle na úvod ti chcem veľmi poďakovať nielen za tento článok, ale všeobecne za všetky tvoje príspevky komunite. Niekedy ma až prekvapuje, že nie som s mojimi záujmami na svete jedným z posledných exotov a ty ma vždy presvedčíš, že to tak nie je. Čo sa týka porovnania programovania v assembleri a "programovania" pomocou LLM, tak to vychádza asi z nepochopenia, prečo mnohí z nás v 80/90 rokoch programovali. Išlo práve o prehľadávanie všetkých nepoznaných zákutí, hľadanie spôsobov, ako to spraviť rýchlejšie, lepšie, stabilnejšie ... Nechať si vygenerovať neurónkou kusy Python kódu a potom ich lepiť nie je to programovanie, ktoré formovalo nielen môj život. Vôbec nechcem odsudzovať súčasné potreby firiem a to, že mnoho ľudí ich splní. No čaro programovania je skutočne v niečom, čo sa veľmi ťažko opisuje niekomu, kto to nezažil. Ako dieťa som samozrejme začínal na Atari s Basic-om, no v tej dobe bola priam nutnosť prejsť nižšie, pokiaľ chcel človek niektoré veci spoznať a zároveň slobodne tvoriť. Neskôr som tiež skončil pri všetkých tých Borland Pascaloch, Visual Basicoch, či C++. No moja romantická duša sa aj tak vždy najviac poteší, keď môžem skúmať, ako to funguje "tam dole" a rýpať sa v tom, čomu nie, že väčšina ľudí nerozumie, no ani ich to nezaujíma. Assembler a k tomu Céčko, to je proste slasť a celý život ľutujem, že som sa v tom nedostal ďalej. Dcéra nedávno doštudovala na Masarykovej univerzite informatiku a tiež som bol prekvapený, že naprostá väčšina študentov si vystačila s Pythonom, Javou, či C# a samozrejme veľkou kopou knižníc a pomáhajúcich nástrojov. Rozhodne na tom nevidím nič zlé, no je pre mňa ťažko pochopiteľné, kde zmizla tá vášeň, ktorú sme mali v drevných časoch PC, aby sme veci spoznali až na dreň. Ale proti gustu žiaden dišputát. MEGA VĎAKA ZA ČLÁNKY PT. Bodaj by som mal viac času na štúdium od úplného spodku postupne nahor, no práca a povinnosti už človeka nepustí.