1) To asi nedokazem. Akurat by mi potom vadilo to vyssie napisane - ze vzane do dosledkov, simulaciu nemozem odlisit od reality (stroj ako stroj) a teda je mozne spravit najvacsie zlociny aj tak, ze na nieco len myslime.
Vzate ad absurdum, najhorsi by bol myslienkovy "diabolsky stroj", ktory by postupne simuloval vsetky usporiadania sveta (v zmysle "vsetkeho v nom"). Ten by urcite odsimuloval aj to najhorsie. Za ten by clovek mohol dostat snad jedine najvyssi trest.
Ok, takze mame stroj - ked teraz nan pomyslime, nezacneme ho nejak v hlave simulovat? Nemala by sa ta znalost hrozostrasneho stroja vymietit zo sveta?
Ja teda vidim moralne obrovsky rozdiel medzi myslenim si niecoho (a simulaciou "v hlave") a spachanim toho zlocinu. To ma vedie k tomu, ze by sa minimalne pri moralke simulacia mala lisit od reality.
2) To bola snaha o intuitivny existencny a nie konstruktivny dokaz. Ale snad sa daju pouzit obmedzujuce podmienky ako ze ked akter cinu nieco robil napriek tomu, ze si jasne uvedomoval celkovy zaporny vysledok pre medziludske vztahy bez dostatocnej protivahy, tak je to objektivne nemoralne.
"Svobodná vůle je IMO subjektivní dojem, protože se svobodně rozhodujeme vždycky na základě vstupů a nastavení mozku."
Ak niekto prehlasi "mozog je nastavovany dusou", tak tak by slobodna vola davala zmysel a neoponovalo by to tomuto tvrdeniu.