Format RAR-u bol v prvom rade proprietarny a nikomu sa nechcelo zistovat, ako jeho kompresia funguje. Podpora raru v aplikaciach tretich stran vznikla az po objaveni sa unraru -- od autora raru, ale aj so zdrojakmi a pomerne volnou licenciou, ktora mala v podstate dve podmienky: attribution a nedovolovala pouzit zdrojove kody na reimplementaciu kompresneho algoritmu.
Preto vsetky aplikacie, ktore rar podporovali, tak len vo forme dekompresie. A kedze vychadzali z unraru, tak samozrejme nic neporusovali.