"Kde neni zalobce, neni ani soudce". Toto platilo aj v stredoveku.
Dalej pri vyslychani inkvizicia najskor poziadala dotycneho, nech menuje svojich nepriatelov - ked vymenoval aj zalobcu, potom bol zalobca rovno potrestany rovnakym trestom, akym mal byt potrestany obzalovany. Inkvizicia bojovala proti herezam a jej cielom bolo vzdy obratenie obzalovaneho. Az v pripade herez, na ktorych zotrvaval dotycny tvrdosijne sa predal clovek svetskej moci, ktora ho (obycajne) potrestala.